Ľudia odpradávna bojovali s prírodnými živlami a ich prvkami. Neskrotený oheň a voda boli nepriateľom. Bolo ich treba skrotiť. Kremnický banský revír postupne odvodňovali tri štôlne - dedičné.
 
Ústie 1. dedičnej štôlne - Hornej dedičnej štôlne (Mestská dedičná štôlňa) sa nachádza v hornej časti mesta Kremnica - na Ulici J. Horvátha, pri dome č. 887/4. Dĺžka štôlne je 4 280 m a bola razená ručne - želiezkom a kladivkom s elipsovitým profilom, v dolnej časti sa nachádza vodný kanál.                                  
                                                                          
Ústie 2. dedičnej štôlne - Hlbokej dedičnej štôlne (Hornovestská dedičná štôlňa) sa nachádza severovýchodne od obce Horná Ves, pri hlavnej ceste. Štôlňa sa začala raziť 2.10.1519 a s prestávkami sa razila do roku 1613. Dĺžka štôlne - 7 050  m a tiež bola razená ručne. Intenzívne práce i s prestávkami trvali 94 rokov.       
                                                
Ústie najmladšej, najhlbšie položenej a najdlhšej dedičnej štôlne - 3. dedičnej štôlne Hlavnej dedičnej štôlne (Svätokrížska dedičná štôlňa) sa nachádza až pri Žiari nad Hronom - pri Hrone, v nadmorskej výške 255, 7  m n. m. Prvý návrh riešenia bol predložený roku 1821.Razila sa s niekoľkými prerušeniami až do roku 1941. Na trase bolo vyhĺbených niekoľko zvislých banských diel - vetrací komín (nachádza sa v Starej Kremničke) a šachty I. až IV.
 
      Dňa 13.6 1899 bola celá štôlňa od ústia po šachtu č. IV. pripravená na odvedenie banskej vody (dĺžka 11km). Celková dĺžka Hlavnej dedičnej štôlne v smere po šachtu Anna je 15 481 m, na jej úrovni bolo vyrazených 9  461  m chodieb a prekopov. Profil štôlne je elipsa rôznych parametrov, výstuž je prevažne betónová, úseky bez výstuže majú strop zabezpečený svorníkmi.
 
V južnej časti pod mestom Kremnica sa nachádza IV. šachta. V súčasnosti jediná funkčná šachta č. IV. so strojovňou slúži ako dopravná pre vstup do podzemnej vodnej elektrárne, v hĺbke 245 m. Elektráreň bola spustená v roku 1921.
 
V meste, na Ulici Jula Horvátha č. 890/10, sa nachádza šachta Ferdinand so strojovňou. V podkladoch je zakreslená v roku 1826, aktívne sa spomína až do roku 1932. Patrila spojenému ťažiarstvu Zigmuns - Juraj. Šachta je hlboká 160 m, v roku 1877 bol na nej namontovaný 1.ležatý parný ťažný stroj, ktorý nahradil konské gáple. Spojovacím prekopom bola spojená so šachtou František - nachádzajúcou sa v meste.
 
Severozápadne nad mestom, východne pod prepadliskom Šturec vidieť dominantu areálu šachty Ľudovíka , Banská cesta č. 803/27 - ťažnú vežu. Na mieste šachty Ľudovíka existovala šachta už skôr. V roku 1634 sa spomína ako tzv. závalové dobývky. V roku 1892 - 94 sa na šachte Ľudovíka postavil prvý elektrický ťažný stroj v Kremnici, elektrický prúd dodávaný z 1. hydroelektrálne v Novej Doline.
 
V severozápadnej časti sa nachádzajú ešte pozostatky po niektorých banských dielach, či už po štôlňach alebo šachtách. V prepadlisku Šturec je to napr. štôlňa Václav - juh, Václav stred, Šturec Šľak, nad prepadliskom - šachta Mikuláš a šachta Klinger. Nad Banskou cestou je to štôlňa Václav sever a mestská šachta Leopold.

Významné sú tri kamenné pamätníky návštevy: Františka Lotrinského, jeho syna palatína Jozefa a Jozefa II. Pri kaplnke Panny Márie je to objekt tzv. klopačky (Banská cesta č. 45,47/810 ) a terénna priehlbina po šachte Panny Márie Pomocnice.
 
Na Kremnických Baniach, pri hlavnej ceste sa nachádza Anna šachta, hlboká 439,2 m. Je najhlbšou šachtou, spojenou so všetkými dedičnými odvodňovacími štôlňami.
 
Turčekovský vodovod - najvýznamnejšie vodné dielo stredovekej Kremnice, bol vybudovaný pravdepodobne v roku 1496 - 1507. Princípom je zachytenie vôd povodia Turca a prevedenie ich cez Kremnické Bane do povodia Hrona. Voda sa stáročia používala na pohon mechanizmov pri spracovaní rudy v stupách a hutách. Celková dĺžka prívodného vodovodu od prameňa (Studená dolina) až po vyústenie do vodnej akumulačnej nádrže na Revolte prvého stupňa elektrárne je 17 411 m a má prevýšenie 62 m. Celá trasa až po Hron je dlhá 34  405 m . Na trase Turčekovského vodovodu je 9 štôlní, dve akumulačné nádrže vody, usadzovacia a vyrovnávacia nádrž, tri stupne vodných elektrární a šachta s hĺbkou 245  m.
 
Gorgeiho tunel na Skalke- samotné dielo nie je technicky príliš zaujímavé, ale je zaujímavé množstvom historických udalostí, ktoré sa okolo neho odohrali. Táto 30 metrová štôlňa prekopaná cez hrebeň pohoria  sa spomína už v 14.storočí ako najkratšia cesta medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Predpokladá sa, že tunel (v slovenčine sa mu hovorilo „jask“) vybudovala Thurzovsko- Fuggerovská spoločnosť na prepravu medi a striebra z Tajova do Kremnice. Veľmi často  bol tiež využívaný pútnikmi na Staré Hory. 28. júla 1764 prešiel tunelom rakúsko-uhorský cisár Jozef II so svojím bratom Leopoldom. V roku 1849 tadiaľto ustúpilo z Kremnice Gorgeiho vojsko a po prechode tunel zasypali. Významnú úlohu hral tunel počas  II svetovej vojny, kedy po opätovnom spriechodnení 5.októbra 1944 , deň pred vstupom nemeckých vojsk do Kremnice, previezli partizáni  cez tunel zlatý poklad zo Štátnej mincovne do úschovy Slovenskej národnej banky. Neskoršie sa tunel postupne samovoľne zasypal a až v roku 1997 bol zase spriechodnený. Dnes sa táto cesta zo Skalky smerom do Banskej Bystrice volá Zlatá cesta, hoci sa možno viac využívala na prepravu medi a  striebra. 
 
K ďalším významným technickým pamiatkam patrí napríklad umelé jazero Teich nad železničnou stanicou, z ktorého cez potrubie napúšťali  vodu do parných rušňov. Známe je aj umelé jazero na Veterníku, ktoré sa využíva na kúpanie, ale hlavne na chov a športový lov rýb.