Pamiatky Kremnice
KREMNICA – pamiatková rezervácia
Mesto Kremnica je spojené s rozvojom baníctva a minciarstva. Prívlastok „zlatá Kremnica“ pozná skoro každý. Bohatstvo podzemných priestorov a zachované kultúrne hodnoty v hnuteľných aj nehnuteľných pamiatkach vyvolávajú dodnes zaslúžený obdiv návštevníkov mesta.
Historické jadro mesta, tvoriace opevnené námestie a Mestský hrad , bolo v r. 1950 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorej hranice boli v r.1990 rozšírené aj o ďalšie časti.
Areál mestského hradu
Dominantou mesta i areálu hradu je dvojloďový kostol sv. Kataríny (Katarína – patrónka mesta). Mestský hrad vznikal postupne od 13. až do 15. storočia. Obranný systém hradného areálu pochádza zo 14. storočia a spevňovali ho bašty- severná, západná – malá veža a východná – banícka bašta a pravdepodobne i južná. Teraz sú to objekty severnej a južnej vstupnej veže, hodinová veža a banícka bašta. Areál mestského hradu je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou.
Kostol sv. Kataríny – rímsko-katolícky. Pôvodne dvojloďový neskorogotický kostol z polovice 15. storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia, pod menom sv. Katarína sa prvýkrát spomína v roku 1526, kostol v roku 1560 vyhorel a najviac bola poškodená veža.
Takmer štvorcový halový dvojloďový kostol s južnou a severnou kaplnkou má svätyňu zaklenutú sieťovou klenbou, na svorníku s letopočtom – 1488, kedy bola nová svätyňa vysvätená, polia klenby svätyne sú zdobené výmaľbami svätcov, na stenách svätyne sú kamenné epitafy; dvojlodie kostola má obkročnú klenbu s kamennými rebrami a neogotickou pásovou maľovanou výzdobou, v poliach čiastočne s rastlinnými motívmi. Severné a južné oratórium sú prístupné točitým kamenným schodiskom, chór na západnej strane lode kostola má nový organ. Organ je porovnateľný s parametrami organov európskej úrovne. Interiér kostola je neogotický z roku 1885; krídlové oltáre – hlavný (sv. Kataríny) a štyri bočné oltáre sú bohato zdobené a pozlátené. Pod kazateľnicou je v stene osadené kamenné poprsie muža (s polychrómiou) zo zač.16. storočia. Na bočnom oltári je neskorogotická socha Madony z obdobia okolo roku 1500. Renesančná mramorová krstiteľnica s neogotickým vekom je umiestnená v južnej kaplnke.
Opevnenie hradu je gotické, postavené koncom 14. storočia ako dvojitý hradobný múr s bránou a tromi baštami. Pri Stornovej obnove boli hradby značne znížené a zakončené cimburím. Na opevnenie hradu nadväzuje opevnenie mesta.
Severná – vstupná brána: Pred bránou bola pôvodne hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr v roku 1886 nahradená murovaným. Vstupná veža s bránou a prejazdom zo 14. storočia je začlenená do hradobného parkanového systému. Samotná hranolovitá štvorpodlažná veža s priechodom na prízemí má z vonkajšej strany v podstrešnom podlaží kľúčové a štrbinové otvory, ktoré v rámci fortifikačného systému slúžili ako strieľne. V strede nad vstupom je kamenný smolný nos. Na južnej fasáde je reštaurovaná časť renesančných omietok, tieto sa zachovali i v interiéri.
Karner sv. Ondreja je najstarším objektom hradu – z polovice 13. storočia. Je to dvoj-podlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, pôvodne zasvätená sv. Michalovi. Prvá písomná zmienka o kaplnke ako karner pochádza až z roku 1506. Zachovala sa spodná časť karnera – kostnica s románskou šesťdielnou klenbou s neprofilovanými kamennými rebrami a šesťuholníkovým svorníkom. Horná časť je gotická zo 14. storočia, s gotickými kamennými prvkami a v interiéri s reštaurovanými nástennými maľbami baníkov i svätcov.
Malá (hodinová) veža na západnej strane areálu – v parkanovom múre hradieb, pochádza tiež zo 14. storočia a má štyri podlažia oddelené kamennými rímsami. Vo veži sú umiestnené barokové zvony. Dočasný názov hodinová mala, keď na predposlednom podlaží boli umiestnené hodiny.
Vstupné zámocké schodisko a južná veža. Zastrešené schody boli pristavané v poslednej tretine 18. storočia k staršiemu základu veže. V horných priestoroch sú umiestnené zvony.
Radnica (bývalá) – pôvodne štvorpodlažná obytná veža obdĺžnikového tvaru pochádzala z konca 14. storočia, bola vstavaná medzi hradobné múry. Po požiari sa radnica presťahovala do mesta. Poddolované územie časti pod mestom v 19. storočí a následný zosuv pôd po zemetrasení v roku 1879 spôsobil, že niektoré objekty – i na hrade – boli poškodené, najviac však radnica. Následne boli roku 1887 zo statických dôvodov dve podlažia radnice odstránené a ukončené cimburím. Archívne podklady udávajú rok 1898.
Banícka bašta na východnej strane má polkruhový základ, na ktorom stojí polygonálna nadstavba. Na vonkajšej – juhovýchodnej strane je osadený kamenný erb mesta. Bašta bola prestavaná v 15. storočí, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zvyšok kaplnky.
Socha Immaculaty stojaca medzi baníckou baštou a karnerom je kópiou kamennej barokovej sochy z roku 1760 – 1765 od D. Stanettiho. Orginál je uložený v interiéri hradného kostola. Mestský hrad je expozíciou Múzea mincí a medailí.
Mestský dom
(Štefánikovo nám. č. 1/1). Prvý písomný záznam pochádza z roku 1441. Odkúpením domu mestom a úpravou gotického sieňového meštianskeho domu, vznikol po roku 1738 mestský dom. V polovici 18. storočia objekt dostavali. Zo vstupnej siene v prízemí sa cez barokové schodisko s plytkými stupňami dostaneme na poschodie. Na poschodí je do námestia orientovaná miestnosť radnej siene s keramickou pecou, na čelnej a zadnej strane siene sú veľké obrazy od akademického maliara Gejzu Angyala. Zo siene je výstup na balkón s kovovým zábradlím, v strede zábradlia s postavou Justície.
Rímsko-katolícka fara
(Štefánikovo nám. č.3/5). Pôvodne dvojtraktový gotický dom z konca 14. storočia bol až v 18. storočí podstatne prestavaný a pristavaný tretím, severným traktom. Stredný trakt v prízemí tvorí veľká hala s lievikovite sa rozširujúcim schodiskom. Schodisko má plastickú výzdobu a po stranách postavy – sv. Rozálie a sv. Krištofa. Práce pochádzajú pravdepodobne z dielne D. Stanettiho. Z gotickej vývojovej fázy sa v suteréne zachovali polkruhové portále, vetráky, klenby a torzo točitého schodiska vo východnom rohu medzi južným a terajším stredným traktom; na prízemí je to portál s kovovými dvermi, kamenné konzoly, ďalšie články sú kryté pod omietkami. Ústredná miestnosť fary a poschodia je nad vstupnou halou, je prístupná cez podkovovité schodisko vo východnej časti stredného traktu. Dvojpodlažná budova má priečelie empírové, balkón na poschodí nesú dva toskánske stĺpy – pochádzajúce z prelomu 18. – 19. storočia.
Meštianske domy
(Štefánikovo nám. č. 4/7 ). Gotický dom sieňového typu, v priechodnej chodbe do dvora s diamantovou klenbou chodbového typu. Bohatosť stredovekých prvkov a vysoká umelecko-historická a architektonická hodnota zachovaná v pôvodnom materiály (aj napriek niekoľkým prestavbám) je prezentovaná kamennými portálmi ( lomené, sedlové) v suteréne a v prízemí, kamennými okennými šambránami, klenbami (aj z ďalších vývojových fáz), kovovými kovanými dverami s prútmi, kamennou dlažbou so zabudovaným mlynským kolesom v sieni prízemia, drevenými dverami s oplechovaním, kvádrovanou výzdobou fasád linkovaním. Smerom na východ sa k domu funkčne pripája meštiansky dom – oddelený dvorom ( Štefánikovo nám. č. 5/9). Domy sú medzi sebou prepojené aj dispozične cez pivnicu. Gotický dom z konca 15. storočia je prízemný. V interiéri sú zachované gotické a neskorobarokové portále, renesančný vyrezávaný trámový strop, na fasáde gotické pravouhlé kamenné šambrány s krížom a dvojitým krížom.
Meštiansky dom (Štefánikovo nám. č. 10/19). Pôvodne gotický dom z konca 14. storočia, do roku 1652 slúžil ako fara kostola Panny Márie (neskôr zbúraného farského kostola), do roku 1738 tu bola radnica. Dispozične ide o gotický dom sieňového typu, zo siene vedie na poschodie schodisko tvaru L s renesančným zábradlím. Objekt má dve pivnice, spodnejšia je priamo sekaná do rastlej skaly. Veľkou premenou prešiel objekt po oprave v rokoch 1952 – 1955. Vo dvore stojí kamenná socha sv. Floriána, ktorá pôvodne stála na Kutnohorskej ulici. Za domom stojí neskorobarokový obytný, na mieste pôvodnej Bielej veže – spomínanej ešte v roku 1707. Koncom 18. storočia bol objekt prerobený na obytný dom. Trojpodlažná bloková stavba vystupuje svojou hmotou pred múry južného mestského opevnenia. V objekte sa nachádza numizmatická expozícia múzea mincí a medailí.
Meštiansky dom (Štefánikovo nám. č. 34/42). Gotický dom z 15. storočia, s priechodom uprostred, s kamennými prvkami vrcholnej a neskorej gotiky – portále – somársky chrbát – jeden na čelnej fasáde, druhý na I. poschodí, veľké kamenné okenné ostenia – i časti na dvorovej – južnej fasáde severného krídla. Objekt prešiel rozsiahlou úpravou v 18. storočí.
Meštiansky dom (Štefánikovo nám.č. 33/40). Pôvodne gotický dom z 15. storočia, s ranorenesančnými úpravami a maľbami z roku 1527, má dnes široký prejazd klenutý valenou klenbou s výsečami a štukovou výzdobou. Gotické portále s polychrómiou v podchode sú po reštaurovaní. Na poschodí sú výstavné priestory múzea, južná miestnosť nazývaná „zelená“ má zreštaurovanú maľovanú výzdobu (z dvoch základných datovaných vrstiev) – s rastlinými motívmi v kazetovaní, tiež s datovaním – rok 1525, ale už v roku 1527 bola okolo niky doplnená v sivých tónoch. Ďalšie prestavby sa datujú rokom 1624. Vo dvore 2. poschodia sa nachádza otvorená arkádová chodba, v západnej stene dvora je osadená kópia kamenného erbu. Priečelie z polovice 18. storočia – toskánske stĺpy a voluty nesú stredový rizalit. Na čelnej fasáde sú postranne od vstupu dve kamenné konzoly so stojacimi sochami Krista a Immaculaty; pochádzajú z dielne D. Stanettiho.
Františkánsky kláštor
Na dolnej – západnej fronte námestia sa nachádza areál Františkánskeho kláštora, kostola, loretánskej kaplnky a sýpky. (Štefánikovo nám. č. 31/36). Východné krídlo kláštora bolo postavené v roku 1653 na mieste pôvodných dvoch gotických domov na podnet Juraja Lippaya – ostrihomského arcibiskupa. Kláštor bol ešte rozšírený v roku 1702. Vytvoril sa tak štvorkrídlový pôdorys so stredným – tzv. rajským dvorom a následne pozdĺž mestských hradieb západné krídlo – rok 1777 – datovanie na nároží františkánskej bašty (po veľkom požiari v meste). Jednoloďový barokový kostol, so svätyňou orientovanou na západ, bol vysvätený až roku 1715, hlavný oltár so stĺpovou architektúrou zobrazuje sv. Františka z Assisi, zo zbúraného farského kostola pochádza veľký obraz Nanebovzatie Panny Márie od A. Schmidta. Severne pri kostole sa nachádza Loretánska kaplnka. Pochádza z roku 1758 a je funkčne prepojená s kostolom. Sýpka františkánskeho areálu je pristavaná západne ku kaplnke a severne k časti kostola. V interiéri sú nástenné maľby s figurálnymi a rastlinnými motívmi.
Mincovňa
(Štefánikovo nám. č. 25/24). Najstaršia časť terajšej mincovne sa nachádza na severnej línii námestia, je z 15. storočia (sporadicky sa udáva rok 1442 – príp. rok 1443). Areál zaznamenal zmeny v renesancii, ale najmä koncom 19. storočia po zbúraní Hornej brány v roku 1872. Na mieste mincovne bola postavená roku 1882-1889 a následne v roku 1891 rozšírená severná a severozápadná časť areálu mincovne. V roku 1958 bola pristavaná ešte západná časť. Stará mincovňa v severnej časti mesta v roku 1329 začala raziť uhorské groše a v roku 1335 aj zlaté florény, známe ako kremnické dukáty, tiež strieborné groše a malé denáre.
Barbakan
Barbakan k Dolnej bráne bol pristavaný v roku 1530. Je tiež tvaru hranola, na prízemí s dvomi prechodnými otvormi : – väčší s polkruhovým portálom a pravouhlou zápustnou plochou pre padací most bol určený pre povozy, – menší má sedlový portál a bol určený pre peších. Chrliče, smolné nosy a nohavicové strieľne dopĺňa na čelnej strane renesančný polkruhový arkier a kamenná edikula s polychrómiou – s reliéfom sv. Kataríny. Vedľa vstupnej brány sú po stranách osadené reliéfne kamenné platne so symbolmi zlata (slnko) a striebra (mesiac), banských a minciarskych nástrojov. Nad platňami stoja keramické postavy baníka a minciara z 19. storočia. Na severnom priečelí veže barbakanu sú postranne prejazdného portálu osadené dva portrétne medailóny s polychrómiou z roku 1539 – cisára Ferdinanda I. a jeho manželky – kráľovnej Anny.
Čierna veža je kruhovou nižšou (dvojpodlažnou) baštou na juhozápadnom nároží mestských hradieb s malými strielňovými otvormi. Ide o jednopriestory radené nad sebou a sprístupnené vonkajším novým kovovým schodiskom z vnútornej strany opevnenia. Napriek odstráneniu dvoch brán z pôvodných troch a zbúraniu severovýchodnej časti múru mestského opevnenia, sa mestský fortifikačný systém Kremnice zachoval takmer v pôvodnom stave.