Kalvária 
Kalvária sa nachádza na úpätí vrchu Šturc, na svahu priklonenom ku Kremnici, blízko centra a s areálom Mestského hradu je to ďalšia dominanta mesta. Objekty Krížovej cesty - 14 kaplniek spolu s sv. Kríža zapadajú do krajinného obrazu historického mesta. Tento architektonicko-krajinársky komplex slúži ako oddychovo-rekreačná lokalita. 
Územie veľké 10 ha sa využíva aj na rôzne verejné podujatia, ako napr. každoročne organizovaný Beh do vrchu Kalvária. Je tu množstvo dendrologických exemplárov vzácnych starých stromov – javora horského, javora mliečneho, jaseňa štíhleho, lipy veľkolistej, lipy malolistej. Kalvária, aj keď sa nachádza v blízkosti mesta, vytvára vhodné prostredie pre život množstva živočíšnych druhov. Pozoruhodný je výskyt vyšších stavovcov: okrem jeleňa lesného je to najmä srnec lesný, sviňa divá, líška dravá, kuna lesná i poľný. Ich prítomnosť lokalitu zatraktívňuje všetkým návštevníkom, najmä však rodinám sťmi. Staré solitérne stromy rozmiestnené po celej ploche sú veľmi vhodnými hniezdnymi stromami najmä pre dutinové druhy vtákov. Trieda vtákov je zastúpená druhmi z spevavcov, napr. drozd čvikotavý, penica čiernohlavá, sýkorka veľká, sojka škriekavá, brhlík lesný. Z sa tu vyskytuje jastrab veľký a myšiar. Sovy sú zastúpené sovou lesnou a plačlivým. Peknou prechádzkou chodníkom pomedzi stromy až na vrchol ku kostolu sa dostanete na vyhliadkovú vežu, odkiaľ sa vám za vydareného počasia otvoria krásne výhľady na Kremnický Štós, Skalku, Kremnické Bane, Jarabicu až po Sitno vŠtiavnických vrchoch.

 

 

Náučné chodníky 
Po stopách baníckej činnosti
Pre sprístupnenie ojedinelej atrakcie boli vybudované náučné chodníky Po stopách baníckej činnosti Kremnica – Kremnické Bane vĺžke 18,25 km. Odporučené trasy Vás vávislosti od záujmu aýdrže prevedú viac alebo menej náročným terénom bývalého banského revíru. Vždom prípade spojíte aktívny relax sávaním, pretože sa ocitnete v prírody, kde sa Vám za sprievodu vtáčieho spevu postupne odhalia svedkovia banskej minulosti vôznejších podobách. Jedná sa o hlavné a vedľajšie trasy, prehliadka začína v Najkratšia trasa vedie okolím mesta, najdlhšia Vás zavedie až na Kremnické Bane. 
Do Šturca cez Kalváriu
Dĺžka 5 km, prevýšenie 242 m, min. výška 560 max. 802 m n.m., trať stredne náročná, 3 hod.
Šachta Ferdinand (560 m), Kalvária (715 m), Schultersberg (802 m), Pomník Františka Lotrinského (690 m), Šachta Ľudovik (641 m).
Náučný chodník sa začína pri Šachte Ferdinand, vzdialenej len niekoľko sto metrov od autobusovej stanice. Šachta bola hlavným– úvodným dielom na dobývanie zlatostrieborných žíl, nachádzajúcich sa pod samotným mestom. 
Pokračuje Ul. Rumunskej armády a posledným domom po pravej strane začína stúpať do svahu Kalvárie. Serpentínnym chodníkom popri kaplnkách vystúpime na vrchol ku Kostolu sv. Kríža a pokračujeme západným smerom na okraj tiahleho hrebeňa Schultersberg. Dostaneme sa na lesnú cestu do priestoru tzv. 1. žilného systému. Dĺžka rudných žíl dosahuje okolo 6 km v sever – juh a od obce Lúčky za obec Kremnické Bane. Lesnou cestou pokračujeme po hrebeni, kde vidieť množstvo píng –prepadnutých jám, stôp po banskej činnosti. Na severnom okraji tiahleho hrebeňa sa ocitneme na najvyššom bode vrcholu (802 m) nad prepadliskom Šturec. Odtiaľto máme pekný výhľad na Kremnické Bane – „Stred Európy“ Hlboko pod nami je dno prepadliska. Stojíme nad miestom, kde sa pravdepodobne začala odvíjať história baníctva v KŠturcu sa viaže legenda oíkoch, ktorých zasiahol trest boží, pretože na turíce pracovali ví aýzvu, aby opustili bane, neuposlúchli. Zahynulo ich najmenej 90. Malo sa tak stať v 1443, kedy v naozaj zaznamenali zemetrasenie. 
Z vrcholu zídeme východným svahom k šachte Klinger alebo západným do sedielka nad obcou Lúčky. Oba chodníky sa tu spájajú. Pokračujeme na sever cez riedku ihličnatú horu až na okraj prepadliska aídeme do širokého údolia pod Jarabicou, k pomníku postavenému v 1751, na počesť návštevy cisára Františka Lotrinského. ústí prepadliska sa zachoval aj pomník venovaný návšteve jeho syna Leopolda v 1764. Vrátime sa po Banskej ceste popri šachte Ludovik, drviarni rudy aývalej úpravni späť k šachte Ferdinand.

 

 

Turisticko-náučným chodníkom Zelená cesta 
Oblasť: Kremnické vrchy
Chránené územia: Prírodná rezervácia Bujačia lúka, Prírodná rezervácia Kremnický Štós
Východisko: Kremnica (Vejmutovkový porast – 1 od Kremnice smerom na Skalku), Železničná stanica
Trasa: Kremnica – Vejmutovkový porast – Bujačia lúka – Körmödyho jaskyňa – PR Kremnický Štós – Zákľuky – Jazerný majer– Žel. stanica   
Dĺžka: 7 km, prevýšenie 450 m
Čas prechodu: 2 až 3 hod.
Náročnosť: stredne náročný
Prístup k štátna cesta Kremnica – Skalka, železničná zastávka Kremnica
Nadväznosť na turistický chodník: čiastočná náväznosť na žltú aú značku
Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší letný aj zimný

Turisticko-náučný chodník začína pod Vejmutovkovým porastom (súvislý porast borovice hladkej, priemerná výška stromov 23 m, vek 100 rokov), kde 1. panel informuje návštevníkov o aávkach celého chodníka. Od štátnej cesty na Skalku vystúpate až kému okraju PR Bujačia lúka sďalším panelom, informujúcim o prírodnej rezervácii, ktorá predstavuje jedno zízko položených nálezísk vzácneho rastlinstva, najmä šafranu Heuffelovho. Územie je dôležité zýskumného, náučného aúrnovýchovného hľadiska. Po prejdení cez železničnú trať sa ocitnete pri prvom „grantíku“, kde sa dozviete niečo oživočíchoch v Na trase náučného chodníka môžete pozorovať stopy rysa ostrovida, srnca lesného, líšky dravej, medveďa hnedého. Ďalej pokračujete cestou, ktorá v 1869-72 slúžila na zvážanie kameňa určeného na stavbu železnice a aj turistickým značkovacím chodníkom na Tri studne. Za druhým „grantíkom“ prejdete cez Skalnú úžavu Hamovka. Nezabudnite z značky odbočiť doprava. Po 150 m sa ocitnete pri Körmödyho jaskyni, ktorá vznikla ťažbou kameňa pri stavbe železnice a pokračujete traverzovým chodníkom až k Vájanke. Tí, čo sa necítia na strmší výstup cez Alžbetinu skalu na Kremnický Štós, môžu využiť skratku cez tzv. panelovú cestu až na železničnú stanicu. Po strmšom výstupe na Kremnický Štós sa Vám otvoria nádherné výhľady na horské lúky sžstvom rastlinstva. Rastie tu šafran Heuffelov, ľalia zlatohlavá, lykovec jedovatý. Prírodná rezervácia Kremnický Štós je súčasťou mladovulkanického Kremnického pohoria. Zvetrávaním lávových prúdov aík sými vonkajšími aútornými podmienkami tohto procesu sa vytvorila morfologicky hodnotná scenéria skupín skalných útvarov typu stien, skalných bášt, rebier, veží iých skalných sutí. Areál PR je zaradený do 5. – najvyššieho stupňa ochrany v zákona č.543/2002 Z. z. o prírody a Z Kremnického Štósu sa otvoria krásne pohľady na starobylé mesto Kremnica, na vrchy lemujúce Kremnicu – Kalvária, Brezový vrch, Šibeničný vrch, Šturec, Jarabica, Krahulský štít aík. Zásnych podhorských lúk pokračujete okolo starého smrekovcového porastu aľným klesaním zídete kému dvoru až naželezničnú stanicu.


Hronská Dúbrava 

 

Obec, dnes známa najmä ako dôležitý železničný uzol, leží v južnej časti Kremnických vrchov a v doline rieky Hron. Do písaných dejín obec vstúpila r. 1388 ako Besserech – majetok hradného panstva Šášov. Od roku 1490 v rámci panstva patrila rodine Dóczyovcov, neskôr Lipaiovcov, od roku 1678 bola v správe Banskej komory v Štiavnici. Obyvateľstvo sa tu zaoberalo poľnohospodárstvom, pálením uhlia, prácou v hore, poľovníctvom, povozníctvom a pltníctvom. Stretnutie vojsk Gabriela Betlena s cisárskymi vojskami v bitke pri Trnavej Hore a Jalnej v prvých júlových dňoch roku 1621, ako aj ďalšie ohrozovanie obyvateľov žijúcich pri významnej ceste, spôsobilo sťahovanie obyvateľov Dúbravy, Trnavej Hory, Pitelovej, Klačian a Ihráča do vyšších a bezpečnejších miest. Tak vznikla aj horná časť Hronskej Dúbravy, kde sa nachádza historické jadro obce, starý cintorín a kaplnka. Pohnuté udalosti II. svetovej vojny a povstania tu pripomínajú masové hroby z obdobia SNP a pomník padlým. Táto časť obce sa dnes využíva v prevažnej miere na rekreačné ciele a ako chalupárska oblasť. V okolí sú výborné podmienky pre pešiu turistiku a v zime je k dispozícii súkromný vlek s možnosťou ubytovania. Význam najmä dolnej časti obce vzrástol vybudovaním železničnej trate Zvolen – Vrútky v 1872, Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica v 1873 a Hronská Dúbrava – Levice v 1896. Obete II. svetovej vojny v obci pripomína aj pamätná tabuľa padlým železničiarom na budove železničnej stanice. V tejto časti obce je vodácka základňa – stredisko vodáckej turistiky s možnosťou letných splavov i miestny športový areál.
 

 

Gróbňovým chodníkom 
Krásnou prechádzkou do okolia, počas ktorej máte Kremnicu ako na dlani, je prechádza po „Gróbňovom chodníku“ Ak sa opýtate miestnych, kam by ste sa do okolia mohli vybrať, určite Vám odporučia práve toto miesto. Ako väčšina vecí v aj pôvod tohto chodníka súvisí síctvom, pretože pôvodne slúžil na údržbu vodného kanála na zachytávanie vody, slúžiacej na pohon banských strojov. Nenáročnú trasu dnes využívajú domáci obyvatelia aj turisti, slúži tiež ako cyklotrasa. Dostanete sa na ňu zo Zámockého námestia, pokračujete popri záhradkárskej oblasti. Chodník Vás zavedie až kčnému zariadeniu Toliar, kde sa môžete občerstviť, oddýchnuť si. Chodník sa ďalej napája na turistické trasy aípade, že máte dostatok síl, môžete pokračovať smerom na Skalku, Krahule, Hostinec a


 

Geografický stred Európy
Na kopci válnom území obce Kremnické Bane osamelo stojí Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol už vávnej minulosti symbolom spolupatričnosti obyvateľov piatich okolitých obcí. História jeho vzniku je spojená síckou činnosťou v lokalite. Kremnické Bane, Kunešov, Krahule, Horný aý Turček včase svojho vzniku nemali možnosť postaviť si kostol vždej obci. Preto sa obyvatelia rozhodli postaviť si spoločný kostol (pravdepodobne i mesta Kremnica) tak, aby zždej obce bola k rovnaká vzdialenosť. Pôvodne drevený kostolík bol časom prestavaný na románsku kaplnku. Keď už ani táto kapacitne nepostačovala, prestavali ju v slohu na kostol. Slúžil po celé stáročia ako farský kostol. Kostol sa dodnes zachoval ako trojloďová halová stavba sálnou vežou. Sým rastom počtu obyvateľov v si tieto začali stavať vlastné kostoly. 
Pri kostole je vybudovaný Kláštor rehole Bratov kapucínov okrem iného iím dohľadu a kostola a využitia na cirkevné účely. Vúčasnosti je kostol sv. Jána Krstiteľa váve tohto rádu.
Váli sa nachádza pamätník symbolu stredu Európy s tabuľkami osadenými do kameňa pamätníka, pripomínajúcimi historické medzníky vzniku Slovenskej republiky – prijatie Deklarácie o SR zo 17. júla 1992, prijatie Ústavy SR dňa 1. septembra 1992 aásenie Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993. Váli sa plánuje výstavba ďalších objektov, okrem iného tu bude Park zahraničných Slovákov. Priestor má symbolizovať vyjadrenie pamäti vlasti na slovenské komunity žijúce včí a ich pomyselné právo na kúsok rodnej zeme v pôvodnej vlasti. Stred Európy je prístupný autom, autobusovým aým spojením, zdatnejší návštevníci sa k z dostanú aj peši.

Tipy na výlety do okolia